The Infectious Diseases Society of America v súčasnosti odporúča amoxicilín a ampicilín, aminopenicilínové (AP) antibiotiká ako lieky voľby na liečbuenterokokUTI.2 Prevalencia enterokokov rezistentných na ampicilín sa zvyšuje.

Najmä výskyt rezistentných na vankomycínenterokoky(VRE) sa v posledných rokoch takmer zdvojnásobil, pričom 30 % klinických enterokokových izolátov bolo hlásených ako rezistentných na vankomycín.3 Na základe aktuálneho štandardu Institute of Clinical and Laboratory Standards Institute,Enterococcusdruhy s minimálnou inhibičnou koncentráciou (MIC) ≥ 16 μg/ml sa považujú za rezistentné na ampicilín.

Mikrobiologické laboratóriá používajú rovnaký bod zlomu bez ohľadu na miesto infekcie. Údaje z farmakokinetiky, farmakodynamiky a klinických štúdií podporujú použitie aminopenicilínových antibiotík pri liečbe enterokokových infekcií močových ciest, aj keď majú izoláty MIC, ktorá prekračuje hranicu citlivosti.4,5

Pretože AP antibiotiká sa vylučujú obličkami, môžeme dosiahnuť oveľa vyššie koncentrácie v moči ako v krvnom obehu. Jedna štúdia dokázala preukázať priemernú koncentráciu v moči 1100 μg/ml zozbieranú počas 6 hodín už po jednej dávke perorálneho amoxicilínu 500 mg.

Ďalšia štúdia analyzovala rezistenciu na ampicilínenterococcus faecium(E. Faecium) izoláty v moči s hlásenými MIC 128 μg/ml (30 %), 256 μg/ml (60 %) a 512 μg/ml (10 %).4 Na základe údajov z týchto štúdií je rozumné povedať, že koncentrácie AP dosiahnuť dostatočné koncentrácie v močovom trakte na liečbu mnohých hlásených rezistentných infekcií.

V inej štúdii sa zistilo, že rezistentný na ampicilínE. faeciumizoláty v moči mali rôzne MIC, s mediánom MIC 256 μg/ml5. Iba 5 izolátov malo hodnotu MIC > 1000 μg/ml, ale každý z týchto izolátov bol v rámci 1 riedenia 512 μg/ml.

Penicilínové antibiotiká vykazujú časovo závislé usmrcovanie a optimálna odpoveď nastane, pokiaľ je koncentrácia v moči nad MIC aspoň 50 % dávkovacieho intervalu.5 Preto môžeme rozumne dospieť k záveru, že terapeutické dávky AP antibiotík budú nielen efektívne liečiťEnterococcusdruhy, ale aj rezistentné na ampicilínenterokokizolované v nižších UTI, pokiaľ sa primerane dávkujú.

Vzdelávanie predpisujúcich lekárov je jedným zo spôsobov, ako môžeme znížiť množstvo širokospektrálnych antibiotík používaných na liečbu týchto infekcií, ako je linezolid a daptomycín. Ďalším spôsobom je vypracovať protokol v jednotlivých inštitúciách, ktorý pomôže predpisujúcim lekárom nasmerovať predpisovanie podľa pokynov.

Jeden z najlepších spôsobov boja proti tomuto problému začína v mikrobiologickom laboratóriu. Hraničné hodnoty špecifické pre moč by nám poskytli spoľahlivejšie údaje o citlivosti; v súčasnosti to však nie je bežne dostupné.

Mnoho nemocníc prerušilo rutinné testovanie citlivosti naenterokokizoláty z moču a všetky uvádzajú ako rutinne citlivé na aminopenicilíny.6 Jedna štúdia hodnotila výsledky liečby medzi pacientmi liečenými na VRE UTI antibiotikami AP v porovnaní s pacientmi liečenými nebeta-laktámovými antibiotikami.

V tejto štúdii bola AP terapia považovaná za aktívnu vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na citlivosť na ampicilín. V rámci skupiny AP bol najbežnejším činidlom vybraným na definitívnu liečbu amoxicilín, po ktorom nasledoval intravenózny ampicilín, ampicilín-sulbaktám a amoxicilín-klavulanát.

V skupine bez beta-laktámov bol najbežnejším činidlom vybraným na definitívnu liečbu linezolid, po ktorom nasledovali daptomycín a fosfomycín. Miera klinického vyliečenia bola 83,9 % pacientov v skupine AP a 73,3 % v skupine bez beta-laktámu.

Klinické vyliečenie pomocou terapie AP sa pozorovalo v 84 % všetkých prípadov a u 86 % pacientov s izolátmi rezistentnými na ampicilín, pričom sa nezistil žiadny štatistický rozdiel medzi výsledkami u tých, ktorí boli liečení non-β-laktámami.